Každý z nás zažíva náročné obdobia, no nie vždy vieme, kedy už nestačí len „to rozchodiť“. Ako rozoznať, že je čas obrátiť sa na terapeuta alebo psychológa? Kde je hranica medzi bežným stresom a problémom, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc?
Hľadať pomoc je znak sily, nie slabosti
Stigma spojená s psychologickou pomocou je našťastie na ústupe, napriek tomu sa ešte dnes nájde mnoho ľudí, ktorí majú pocit, že „to musia zvládnuť sami“. V našej spoločnosti je hlboko zakorenená predstava, že hľadať pomoc znamená zlyhanie. Opak je pravdou. Priznať si, že potrebujeme podporu, a aktívne ju vyhľadať, je jedným z najväčších prejavov vnútornej sily. Terapia nie je „pre slabých“ – je pre tých, ktorí chcú žiť vedomejší, zdravší a spokojnejší život.
Rovnako ako chodíme do posilňovne posilniť telo, môže byť pravidelná práca s terapeutom formou „mentálneho fitness“. Psychoterapia nie je iba hasiaci prístroj na momenty, keď už „horí“, ale aj nástroj na prevenciu vyhorenia, konfliktov alebo nevedomého opakovania deštruktívnych vzorcov.
Signály, že by mohla byť pomoc na mieste
Každý z nás sa môže niekedy cítiť stratený, smutný alebo preťažený. Je prirodzené, že život prináša ťažšie obdobia – ale niekedy môžu byť tieto chvíle natoľko náročné, že si s nimi človek prestáva vedieť rady. Práve vtedy je dôležité si všímať signály, ktoré môžu naznačovať, že niekto v tvojom okolí potrebuje pomoc.
- Zmena správania – človek sa môže začať uzatvárať do seba, vyhýbať sa kontaktu s ostatnými, stráca záujem o bežné aktivity alebo naopak reaguje podráždene a impulzívne.
- Výkyvy nálad – prudké zmeny emócií, prechody od smútku k hnevu alebo apatii môžu signalizovať vnútorný boj, s ktorým si sám nevie rady.
- Zanedbaná hygiena a vzhľad – keď sa niekto prestane starať o svoj vzhľad alebo vyzerá dlhodobo unavene a bez energie, môže ísť o známku vnútorného vyčerpania.
- Podivné alebo varovné reči – vety ako „nič už nemá zmysel“, „už toho mám dosť“ alebo „bolo by lepšie, keby som tu nebol“ môžu byť volaním o pomoc.
- Zmeny spánku a jedenia – problémy so zaspávaním, prebúdzanie, prejedanie sa alebo strata chuti do jedla často ukazujú na duševnú nepohodu.
Kedy terapia pomáha aj bez „veľkej krízy“?
Terapia nie je len krízovým plánom pre mimoriadne situácie. Mnoho ľudí ju vyhľadáva vtedy, keď chcú lepšie porozumieť sami sebe, zlepšiť vzťahy, naučiť sa lepšie zvládať stres alebo sa vydať na cestu osobného rastu. Ak vás láka arteterapia – teda terapia využívajúca výtvarné vyjadrenie – alebo regresná terapia, ktorá sa zameriava na skúmanie hlbších vrstiev psychiky často spojených s minulými zážitkami, môže byť tento typ práce veľmi obohacujúci aj bez konkrétnej diagnózy.
Podobne párová terapia nemusí byť až poslednou inštanciou pred rozvodom – naopak. Často môže pomôcť párom lepšie komunikovať, pochopiť potreby toho druhého a vyhnúť sa zbytočným konfliktom skôr, ako sa stanú neriešiteľnými.
Rozdiel medzi psychológom, psychoterapeutom a psychiatrom
Keď sa niekto potýka s psychickými ťažkosťami, môže byť ťažké vyznať sa v tom, na koho sa obrátiť. Psychológ, psychoterapeut, psychiater – traja odborníci, ktorí sa venujú duševnému zdraviu, ale každý trochu iným spôsobom. Rozumieť ich rozdielom ti môže pomôcť nájsť tú správnu pomoc alebo nasmerovať niekoho, kto ju potrebuje.
-
Psychológ – odborník na ľudské myslenie, emócie a správanie, vyštudoval psychológiu (magisterský titul), vykonáva psychologické vyšetrenie, testovanie a poskytuje poradenstvo, nemôže predpisovať lieky
-
Psychoterapeut – človek s výcvikom v psychoterapii (môže byť psychológ, lekár, sociálny pracovník a pod.), pomáha ľuďom spracovávať problémy pomocou rozhovoru a terapeutických techník, potrebuje absolvovať dlhodobý psychoterapeutický výcvik, tiež nepredpisuje lieky
-
Psychiater – lekár špecializovaný na duševné poruchy, vyštudoval medicínu a má atestáciu z psychiatrie, môže diagnostikovať a liečiť duševné ochorenia, predpisovať lieky, často spolupracuje s psychoterapeutmi alebo psychológmi
Ako spoznať, že je váš terapeut ten správny?
Výber terapeuta je veľmi osobná záležitosť. Dobrý terapeut vás nebude súdiť, bude empatický, pokojný a otvorený. Zároveň však bude vedieť držať hranice, klásť ťažké otázky a byť zrkadlom vašich vzorcov. Dôležité je, aby ste sa s terapeutom cítili bezpečne – to neznamená, že vám bude vždy príjemný, ale že mu môžete dôverovať. Nebojte sa po niekoľkých sedeniach zmeniť terapeuta, ak máte pocit, že to „nie je ono“. Niekedy si človek s terapeutom jednoducho nesadne – rovnako ako s ľuďmi v bežnom živote.
Časté obavy a výhovorky – a ako ich prekonať?
„Nie som na tom tak zle.“ „To zvládnem sám.“ – To sú typické výhovorky, ktoré počúvame, často aj sami od seba. Pravda je, že čakať, až to bude horšie, je riskantné. Psychická nepohoda sa často prehlbuje nenápadne, a čím dlhšie ju necháme byť, tým náročnejší môže byť návrat do rovnováhy.
„Terapia trvá roky.“ – Nie vždy! Niekedy stačí pár sedení k tomu, aby ste získali nový náhľad, objavili vzorec správania alebo našli riešenie konkrétnej situácie. Existujú aj krátkodobé alebo krízové intervencie, ktoré sú veľmi efektívne.
„Nemám na to peniaze.“ – Dnes existuje rad dostupnejších možností – od služieb hradených poisťovňou až po terapeutické centrá s nižšími sadzbami alebo študentské terapeutické služby.
Ako pomoc vyhľadať a čo to obnáša?
Vyhľadať psychológa alebo terapeuta dnes nie je zložité. Môžete začať online – zadaním kľúčového slova „kedy vyhľadať psychológa“ alebo rovno vyhľadaním odborníka vo svojom meste. Existujú špecializované weby (napr. Terapie.cz, Psychoterapie.cz, ZnámýLékař.cz), kde si môžete vyfiltrovať terapeutov podľa zamerania, lokality i dostupnosti.
Prvý kontakt obvykle prebieha e-mailom alebo telefonicky, kde si dohodnete úvodné sedenie. To slúži na zoznámenie, vyjasnenie očakávaní a základné vymedzenie tém. Terapia potom môže prebiehať raz týždenne, každých 14 dní alebo podľa dohody. Majte na pamäti, že už samotný prvý krok – teda rozhodnutie niečo zmeniť – je ohromne dôležitý. Terapia nie je zázračné tlačidlo, ale je to proces. A často práve ten proces je tým najcennejším, čo si môžete darovať.
Sila povedať si o podporu
Na otázku „kedy je čas na odbornú pomoc?“ existuje jednoduchá odpoveď: kedykoľvek máte pocit, že to sami nezvládate, kedykoľvek cítite dlhodobú nepohodu, alebo kedykoľvek túžite po hlbšom pochopení seba a svojich vzťahov. Psychoterapia, či už klasická, regresná, arteterapia alebo párová terapia, môže byť kľúčom k zdravšiemu životu. Hľadať pomoc nie je slabosť – je to odvaha postaviť sa svojim démonom čelom. Či už sa rozhodnete urobiť prvý krok dnes alebo za týždeň, verte, že na to nie ste sami.
Kde sa dočítať viac?
- Ksebe.sk – Kedy je čas ísť k psychológovi? - Článok vysvetľuje, že návšteva psychológa nie je prejavom slabosti, ale zodpovedného prístupu k vlastnému duševnému zdraviu. Popisuje typické príznaky, ktoré signalizujú potrebu odbornej pomoci – napríklad dlhodobý stres, nespavosť, úzkosti či problémy vo vzťahoch. Text zdôrazňuje aj preventívnu funkciu psychoterapie – odborník môže pomôcť človeku lepšie porozumieť sebe, posilniť vnútornú stabilitu a zvládať záťažové situácie. (https://www.ksebe.sk/blog/kedy-ist-k-psychologovi/)
-
TvojeZdravie.sk – Psychológ alebo psychiater: Kedy ktorého odborníka? - Tento článok sa venuje rozdielu medzi psychológom a psychiatrom. Čitateľ sa dozvie, že psychiater je lekár, ktorý môže predpisovať lieky a pracuje s ťažšími formami psychických porúch, zatiaľ čo psychológ poskytuje poradenstvo a psychoterapiu. Text pomáha čitateľovi pochopiť, ktorého odborníka si zvoliť na základe symptómov, ako sú depresia, panické ataky alebo vyčerpanie. Zároveň rozptyľuje mýty o terapii ako „poslednej možnosti“. (https://tvojezdravie.sk/zdravie-a-prevencia/psycholog-psychiater-rozdiely/)
Zdroje:
- https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/mental-health/
- https://www.apa.org/topics/psychotherapy/choose-therapist/
- https://www.nimh.nih.gov/health/topics/depressiodepression/
- https://www.czap.cz/
- https://www.nudz.cz/
- https://sita.sk/psycholog-klinicky-psycholog-ci-psychiater-odbornicka-radi-koho-kedy-navstivit/
##AUTOR##KATEŘINAT
##BLOG## https://www.natima.sk/blog/ako-sa-zbavit-overthinkingu-a-zacat-zit-v-pritomnosti/
##BLOG## https://www.natima.sk/blog/sila-mysle--ako-nasa-mentalita-meni-zivot/
##BLOG## https://www.natima.sk/blog/psychosomatika--ked-vam-telo-hovori--ze-je-cas-spomalit/
##BLOG## https://www.natima.sk/blog/10-navykov--ktore-zmenia-vas-zivot-k-lepsiemu/
##BLOG## https://www.natima.sk/blog/syndrom-vyhorenia--ako-ho-rozpoznat-a-ucinne-mu-predist/